Medicína je veda.

Opravujeme platničky chrbtice a darí sa nám to.

Každého človeka teší, keď si plní svoje sny. Často sa ale stáva, že ich máme len vo svojej mysli, kde sú uzamknuté naveky. Je tu tiež možnosť, že naše sny dostanú reálne kontúry. Ak sa niečo také splní, prináša to hneď po vlne nadšenia aj obavy, ako to príjmu ostatní ľudia.

Jeden hovorí druhému:
„Mňa už chrbát nebolí.”
„Vážne? A akú tabletku si si vzal?“
„Ale choď!” Hovorí mu na to.
„To Kostka, ten doktor, mi opravil platničky.

Je to vôbec možné?

Niekto v diskusii na mojom blogu napísal, že veľkosť platničky sa počas dňa mení. Je dobré hneď podotknúť, že to napísal človek, ktorý neudával zdroj a ani sa neopieral o žiadne pozorovania . Tento človek nemá síce svoje tvrdenie podložené žiadnou štúdiou, ale má pseudonym.

Asi to bude všetko ináč.

A teda ak sa budete pýtať kohokoľvek na to, či platničky môžu rásť, je potrebné vedieť že ozdravenie organizmu u človeka je normálne – fyziologické. Len z nejasných príčin ako keby táto vlastnosť časom prestala fungovať a tak začíname byt „chorí” na chrbticu.

Pýtajte sa vo svojom okolí, či sa to dá a kto o tom počul.

Môžu platničky rásť? Je možné, že by začali rásť najskôr u nás na Slovensku?

To, že sa druhí boja prijať názor, že to možné je, vás ostatných asi neprekvapuje. Veď keby to bolo také jednoduché, asi by to robili všade.

Prečo o tom nikto nepíše?

Prečo sa kompetentní k tomu radšej nevyjadrujú a prekvapivo mlčia?

Asi by museli uznať, že zobrali širokej verejnosti možnosť liečiť sa, a aj vyliečiť sa z degeneratívneho ochorenia chrbtice – bolesti chrbta. Asi by museli uznať, že to prehnali so svojou osobnou angažovanosťou s dominantným pocitom sebazáchrany. Ale na to sme si už dávno zvykli.
Tento pocit nemáme len z niektorých politikov. A verte-neverte, ja osobne som ich spoznal veľmi veľa.

Teším sa, že zahraniční konzultanti načúvajú mojim medicínskym teóriám a poznatkom.

Funguje to!

A asi bude potrebné prepísať veľa kníh, keď nezvratný dej dokážeme zvrátiť, a tak vyliečiť ľudí z civilizačného ochorenia. Ponúkať merateľný výsledok v medicíne, ktorý môžeme volať aj DGU fenomén.

Diskutujme bez potreby skrývať sa za úbohý pseudonym. Samozvaných odborníkov s pseudonymom je na celom svete veľmi veľa. A možno sú to pracovníci poisťovne, ministerstiev. Možno sú to investigatívni reportéri. Majú ale strach. Strach z toho, aby sa im pozrel niekto do očí s pocitom, že ich pozná. Nech im ich pseudonym prischne naveky a nech si ich budeme pamätať tak, že ich meno môže zaniknúť. Nikomu to podľa mňa nebude prekážať. Nech ich zatiaľ, ale len na krátko, posilňuje presvedčenie, že možno majú pravdu.

V podstate je to jedno, čo si nejaký ten pseudonym bude písať. Lebo už dosť dlho platí a ešte dlho platiť bude: „ A predsa tie platničky rastú.“

MUDr. Pavol Kostka – neurológ